Príbeh Rakytoviec
Od prvej zmienky v roku 1295, cez banícku slávu a vznik klasicistickej zvonice až po dnešok ako mestskej časti Banskej Bystrice.
Kľúčové momenty
Prvá písomná zmienka — kráľ Ondrej III. daroval územie Mikulášovi z Badína
Prvý doklad názvu Rakitocz v overenom odpise listín
Spor medzi Badínčanmi a Rakytovčanmi o pôdu
Odliaty zvon majstrom J. J. Knoblochom
Začiatok ťažby hnedého uhlia v bani pri Badíne
Vybudovaná lanová dráha UNION-ky cez kataster Rakytoviec
Založenie Dobrovoľného hasičského zboru
Definitívne ukončenie ťažby v Bani Badín
Oslobodenie Rakytoviec — boje v marci 1945
Pripojenie Rakytoviec k mestu Banská Bystrica
Vydanie monografie „Rakytovec mesto, sedem ulíc jesto"
730. výročie prvej písomnej zmienky
Praveké a včasnohistorické osídlenie
Územie Rakytoviec patrilo do oblasti zvolenskej skupiny lužickej kultúry. V roku 1947 objavil profesor J. Bojsa v polohe Líščí kopec nad Kremničkou tri mohyly z doby bronzovej. Oblasť Zvolenskej kotliny je známa nálezmi bronzových mečov a iných predmetov, ktoré poukazujú na vyspelosť remeselnej produkcie na konci doby bronzovej.
Najbližšie k Rakytovciam pochádzajú nálezy keltskej zbroje z Detvy — železný meč s pošvou, opasok, kopije a oštepy. Keltské obyvateľstvo lákalo do hôr v okolí Zvolenskej kotliny pravdepodobne železné rudy. V tomto období sa na území Slovenska prvýkrát objavuje radlica či kosa, čo poukazuje na vysokú úroveň poľnohospodárstva.
V neskorej dobe laténskej sa stabilizuje sídlisková štruktúra, ktorej základom boli prirodzené geografické celky s malými osadami. S Keltmi prichádza na územie Slovenska nový fenomén — mincovníctvo. Keltská spoločnosť sa dostala do fázy, kedy jej bartrový obchod v zmysle tovar za tovar prestal vyhovovať.
V roku 166 po Kristovi sa rozhorel jeden z najvýznamnejších konfliktov v dejinách rímsko-barbarských vzťahov na strednom Dunaji — Markomanské vojny. Dokladom prítomnosti Rimanov je známy nápis na trenčianskej skale. Archeológ K. Pieta predpokladá, že na Pohroní mali Rimania pod kontrolou územie asi po Banskú Bystricu.
Stredovek a prvé zmienky
V období 11. storočia za vlády prvých uhorských kráľov bola všetka pôda sústredená do ich rúk. Administratívnou jednotkou územia, v ktorom dodnes ležia Rakytovce, bol najskôr Zvolenský komitát, ktorého účelom bolo spravovať kráľovský majetok. Na jeho čele stál župan ako kráľov zástupca.
„Chotár budúcich Rakytoviec bol vyčlenený pre Mikuláša, syna Abraháma, v rozsahu dvoch popluží na základe kráľovskej donácie z 18. 10. 1295 a to z badínskeho chotára."
— Prvá písomná zmienka o Rakytovciach
Poplužie v tomto čase predstavovalo takú rozlohu pôdy, ktorú dokázala obhospodáriť jedna poddanská rodina za jeden deň s pluhom, záprahom a dvoma pármi volov. Na Slovensku bolo najzaužívanejšie tzv. kráľovské poplužie, ktoré predstavovalo zhruba 65 hektárov.
Zvolenský župan Demeter uviedol do trvalého vlastníctva Mikuláša, syna Abraháma z hornej dediny hostí z Badína po tom, čo ho medzi jobagiónov povýšil panovník Ondrej III. podľa ďalšej listiny z roku 1296.
Na takto vytýčenom majetku bolo založené sídlo, ktoré neskôr dostalo pomenovanie Rakytovec, alebo pomaďarčene Rakitócz. S týmto názvom sa stretávame od rokov 1356 a 1360. Rakytovec nebol kompaktným sídlom — už počas 15. storočia sa delil na Horný Rakytovec a menší Dolný Rakytovec.
Historické názvy obce
Novovek a hraničné spory
Pred rokom 1467 zálohovali Gubovci svoj majetok Horný Rakytovec Jurajovi Barlovi, zemanovi zo Sásovej. V roku 1491 Anna Barlová zálohovala Dolný Rakytovec za 3 000 zlatých šľachtickému rodu Ondreja Jušta z Vígľaša.
Historik Pavol Maliniak spracoval miestne názvy hraníc rakytovského chotára zachytené v listine z roku 1575. Prvým svedkom bol 90-ročný zeman Peter Bakalár: „Hranice začínali od miest zvaných Na Dužiny číže, potom viedli na tri násypy, za les, odtiaľ na Krásny vršok, potom na kameň a na krivú brezu, ďalej na dva pramene a napokon na Krmník."
V roku 1553 bolo v Uhorsku zapísaných 23 546 daňových jednotiek. Dolný a Horný Rakytovec sa podľa daňového súpisu domov z roku 1598 stali sídlami s menej ako 5 zdanenými domami — pre Dolný Rakytovec 3 domy a pre Horný Rakytovec 4 domy.
Druhá polovica 16. storočia je obdobím vpádu tureckých vojsk na stredné Slovensko. V roku 1591 už turecké vojská siahali po Vlkanovú, Šalkovú a Bečov. Rakytovce však turecké nájazdy výraznejšie nezmenili.
Dikálne súpisy a rod Kvasnovcov
Dikálne súpisy — celoročné súpisy, ktoré sa robili skoro každoročne — zachytávajú mená daňových poplatníkov, počet členov domácností, držbu hospodárskych zvierat a vlastníctvo polí, lúk a domov.
V období rokov 1773 až 1848 bol v Rakytovciach len jeden rod roľníkov — rod Kvasnovcov. Títo, keďže vlastnili aj polia a lúky, museli držať sluhov a slúžky a mali aj viac hospodárskych zvierat ako iní. Rod Kvasnovcov je rodom trvalo usadeným na tomto území až do dnešných dní.
K dátumu sčítania v roku 1869 bolo v Rakytovciach 14 domov, z toho 2 neobývané. Obec mala 94 obyvateľov — 48 mužov a 46 žien. 78 obyvateľov bolo evanjelikov augsburského vyznania a 16 rímskokatolíkov. V jednom dome žilo priemerne 7,83 ľudí. Gramotnosť bola vysoká — vedelo čítať 71 obyvateľov (84,5 %), písať však len 29 (34,5 %).
Banícka sláva
Koncom 19. storočia bola otvorená pri Badíne v lokalite Pri Krásnom vršku baňa na hnedé uhlie. Jej otvoreniu predchádzal terénny prieskum v roku 1833. Prvý vrtný prieskum urobil profesor chémie na banskoštiavnickej akadémii Alojz Wehrle a druhý nemecký mineralóg Friedrich Mohs.
O dva roky bola vybudovaná 120 metrov dlhá štôlňa a začala sa ťažba, ktorú riadila Banská správa sídliaca na Španej Doline. V prvých rokoch odoberali uhlie menšie podniky a súkromní kováči. Až po založení fabriky UNION na výrobu plechov a železa na sútoku Hrona a Slatiny vo Zvolene sa ťažba v roku 1892 naozaj rozbehla.
V čase najväčšieho rozmachu pracovalo denne 120 stálych robotníkov. V bani pri Badíne našli zamestnanie aj muži z Rakytoviec. Uhlie sa zvážalo najskôr na vozoch a neskôr lanovkou cez rakytovský kataster, cez Krásny vršok až do Vlkanovej.
„Lanová dráha pracovala len v dennej prevádzke a mala prevoznú kapacitu 10 ton uhlia za hodinu. Za hodinu sa prepravilo 50 huntov — ich dopravná rýchlosť bola 2 m/s."
— Z opisu lanovej dráhy UNION-ky, 1918
V roku 1929 bola ťažba v Bani Badín definitívne ukončená. Pri bani boli vybudované banícke ubikácie, administratívne budovy, obrovské trojmetrové oceľové koleso pre ťahanie hutníkov a agregát pre výrobu elektrickej energie. Agregát bol po ukončení ťažby odvezený do Hronseka, kde slúžil prevádzke mlyna.
Vysťahovalectvo a svetové vojny
Revolučné roky, rakúsko-uhorské vyrovnanie, uplatňovanie ideí jednotného maďarského národa a nepriaznivá národnostná situácia prinútili ľudí hľadať nový život. Okolo roku 1906 sa do Ameriky odhodlali odísť traja bratia Slobodníkovci — Andrej, Jozef a Juraj.
Andrej Slobodník bol v čase odchodu do Ameriky už ženatý a v Rakytovciach zanechal manželku so synom, s ktorými udržiaval písomný kontakt, no na Slovensko sa už nevrátil. Jozef Slobodník sa usadil v Chicagu. K ďalším rodinám, v ktorých sa vysťahovalectvo objavilo, patrila rodina Malachovských, rodina Jána Kulhányho, Ondreja Cimermana a ďalších.
Z baníkov, ktorí slúžili počas prvej svetovej vojny na frontoch, sa niektorí dostali domov skôr. Počas dlhotrvajúcej Veľkej vojny sa objavili obavy o zásobovanie uhlím a železom. Budova bane slúžila počas vojnových rokov aj ako lazaret pre vojenskú mašinériu.
Od oslobodenia po súčasnosť
Boje o oslobodenie Rakytoviec prebehli v marci 1945. Po druhej svetovej vojne nastalo obdobie zmien — kolektivizácia poľnohospodárstva, združstevňovanie a nové územné usporiadanie. V roku 1971 boli Rakytovce pripojené k mestu Banská Bystrica ako jeho mestská časť.
Dnes sú Rakytovce dynamicky rastúcou mestskou časťou. Podľa sčítania z roku 2021 tu žije 912 obyvateľov, čo predstavuje nárast o 55 % oproti roku 2008. Obec si zachováva vidiecky charakter s bohatou komunitou, aktívnym Dobrovoľným hasičským zborom, ktorý v roku 2024 oslávil 100. výročie, a klasicistickou zvonicou z roku 1931.
Chcete vedieť viac?
Kompletnú knihu „Rakytovec mesto, sedem ulíc jesto" od Marcela Pecníka a Vladimíry Luptákovej (2015) nájdete v Štátnej vedeckej knižnici v Banskej Bystrici.