Chotár Rakytoviec
Územie na rozhraní Zvolenskej kotliny a Kremnických vrchov – kde sa stretáva riečna niva Hrona s pahorkatinou druhohorných hornín.
Preskúmajte chotár
Vyberte si tému – poloha, reliéf, voda, podnebie alebo staré názvy v krajine.
Územie medzi Hronom a Kečkou
Chotár sa tiahne od Hrona po vrch Kečka – dookola ho obídete za 7 km.
- najvyšší bod asi 475 m
- najnižší bod 318 m
- 2,4 × 1,8 km
- obvod 7 km
Celý text
Najsevernejší bod chotára leží v Rakytovskej doline na styku katastrálnych hraníc Badína, Kremničky a Rakytoviec v blízkosti kameňolomu Kečka. Na horskom chrbáte Kečky dosahuje hranica najzápadnejší bod a stáča sa na juhovýchod, kde dosahuje najvyšší bod v nadmorskej výške cca 475 m.
Dolinkou medzi Kečkou a Krásnym vrškom ide k okraju lesného porastu a ponad Kolóniu Baňa schádza do údolia Vlkanovského potoka. Tesne pred oplotením futbalového ihriska hraničná línia opúšťa potok a okrajom odstavnej plochy ide naprieč poliami do lokality Čierne blato. V najnižšom bode vo výške 318 m n. m. vedie súbežne so štátnou cestou na ľavý breh rieky Hron.
Najzápadnejší a najvýchodnejší bod sú od seba vzdialené vzdušnou čiarou 2,4 km a najsevernejší a najjužnejší bod 1,8 km. Ak by sme chceli obísť rakytovský chotár dookola, bolo by to presne 7 kilometrov.
Geologická stavba a reliéf
Východ leží v Sliačskej kotline pri Hrone, západ v Bystrickom podolí pod Kremnickými vrchmi.
- Zvolenská kotlina
- Kečka 497 m
- andezity, vápence, dolomity
Celý text
Geomorfologicky sa celý kataster rozprestiera vo Zvolenskej kotline – vnútrohorskej zníženine Vnútorných Západných Karpát. Východná polovica chotára na brehu Hrona prináleží podcelku Sliačska kotlina a západná, prevažne zalesnená a členitá, leží v Bystrickom podolí na úpätí Kremnických vrchov.
Katastrálne územie tvoria prevažne vulkanické a karbonátové horniny. Na nive Hrona, kde je sústredená zástavba, tvoria povrch neogénne horniny – íly, piesky a štrky. Prechod medzi kotlinou a sopečným masívom tvorí zmes vulkanických a karbonátových hornín.
Severozápadný cíp chotára tvoria mezozoické horniny – piesčité vápence, rádiolarity, pestré ílovité bridlice a triasové dolomity. Tu sa rozprestiera vápencové ložisko Kečka. Vrch Kečka (497 m n. m.) leží na vulkanických horninách – pyroxenických andezitoch, ktoré patria medzi staršie stratovulkány stredného Slovenska.
„Skalné útvary vystupujú na povrch v Rakytovskej doline, kde Rakytovský potok vytvára na pravom brehu prielom s neveľkým bralom povyše niekdajšieho rakytovského mlyna.“
Hron a potoky chotára
Hlavnou osou chotára je Rakytovský potok, ktorý po necelých 7 km vteká do Hrona.
- Hron v chotári 280 m
- Rakytovský potok necelých 7 km
- rekord 560 m³/s (1974)
Povodne na Hrone
Povodňové situácie, ktoré zasiahli rakytovský chotár, boli zaznamenané v rokoch 1784, 1813, 1853 a 1974. Maximálny prietok 560 m³/s bol nameraný 22. 10. 1974 pri vodnom stave 494 cm.
Celý text
Územie hydrologicky spadá do povodia Hrona, ktorý preteká katastrálnym územím na východnom okraji v dĺžke 280 m. Odtokové pomery patria do vrchovinno-nížinnej oblasti so snehovo-dažďovým typom – najvyšší prietok v marci (z topiaceho sa snehu) a najnižší v septembri.
Hlavnú os chotára tvorí Rakytovský potok – pravostranný prítok Hrona, historicky zvaný aj Báčovský jarok, Krmník či Potok Hrenocz. Pramení v Kremnických vrchoch pod Vysočinou (859 m n. m.) a po necelých 7 km vteká do Hrona. Prevažne zalesnenou dolinou tečie smerom na juhovýchod, míňa kameňolom Kečka a v zregulovanom koryte preteká okolo areálu družstva.
Ďalšími tokmi sú Potôčok (sezónny tok odvodňujúci centrum Rakytoviec) a Vlkanovský potok, miestne zvaný Kriedovický jarok, ktorý preteká okolo samoty Kolónia Baňa a futbalového ihriska.
Klíma Rakytoviec
Teplá až mierne teplá oblasť – v kotline je 80 až 100 hmlistých dní v roku.
Podnebie v číslach
- 8,0 °Cpriem. ročná teplota
- −3,7 °Cpriem. január
- 18,2 °Cpriem. júl
- 700 – 900 mmročné zrážky
- 60 – 80 dnísnehová pokrývka
- 1 700 – 1 800 hslnečný svit/rok
Celý text
Chotár leží na rozhraní teplej a mierne teplej klimatickej oblasti Slovenska. Územie na nive Hrona patrí do teplého, mierne vlhkého klimatického okrsku s miernou zimou. Zvyšok chotára na západ prislúcha pod mierne teplý, ale veľmi vlhký vrchovinový okrsok.
Charakter počasia určuje poloha v rámci vnútrohorskej zníženiny obkolesenej pohoriami Západných Karpát, kde sa často vyskytujú inverzné situácie – hmlisté počasie, koncentrácia smogu a hromadenie chladného vzduchu v kotline. Priemerne je zaznamenaných 80 až 100 dní s hmlou, čo je orientačne štvrtina kalendárneho roka.
Chotárne názvy a historické pomenovania
Rakytovce vznikli z chotára Badína v roku 1295. Potok sa za storočia volal Hrenocz, Krmník aj Rakytov Bach.
- 1295 – prvá zmienka
- Horný a Dolný Rakytovec
Mená Rakytovského potoka
- 1295Potok Hrenocz (Chrenovec)
- 1655Krmník
- 1876Rakytovský potok
- 1884Rakytov Bach
- 1900Rakolczi p.
- dnesRakytovský potok
Najstarší názov Hrenocz (Chrenovec) bol motivovaný porastom chrenu pri brehoch potoka. Názov Krmník pochádza z apel. krmník – chliev, azda podľa polohy potoka, že tiekol poza krmníky.
Celý text
Územie Rakytoviec bolo vyčlenené z chotára Badín na základe kráľovskej donácie v roku 1295. Pomenovanie Rakytovec sa zmieňuje v predikáte zemanov od polovice 14. storočia. Pred rokom 1467 existoval Horný Rakytovec a menší Dolný Rakytovec.
Čo tu rastie a žije
Stromy, byliny, huby a zvieratá z chotára. Hľadajte podľa slovenského alebo latinského názvu, alebo si vyberte skupinu.
Rak v erbe Rakytoviec
Ešte v roku 2015 boli v Banskom jarku pri futbalovom ihrisku videné dva raky riečne (Astacus astacus). Rak je symbolom Rakytoviec – aj keď skutočný pôvod názvu obce je od rastliny rakyta (Salix caprea), vŕby rakytovej, ktorá dodnes bežne rastie pri miestnych potokoch.
-
Buk lesný
Fagus sylvatica
Stromy a kry
-
Dub zimný
Quercus petraea
Stromy a kry
-
Hrab obyčajný
Carpinus betulus
Stromy a kry
-
Breza previsnutá
Betula pendula
Stromy a kry
-
Borovica lesná
Pinus sylvestris
Stromy a kry
-
Smrek obyčajný
Picea abies
Stromy a kry
-
Vŕba rakytová
Salix caprea
Stromy a kry
-
Lieska obyčajná
Corylus avellana
Stromy a kry
-
Ruža šípová
Rosa canina
Stromy a kry
-
Drieň obyčajný
Cornus mas
Stromy a kry
-
Prvosienka jarná
Primula veris
Byliny
-
Púpava lekárska
Taraxacum officinale
Byliny
-
Veternica hájna
Anemone nemorosa
Byliny
-
Šalvia lekárska
Salvia officinalis
Byliny
-
Mäta prieporná
Mentha piperita
Byliny
-
Ľubovník bodkovaný
Hypericum perforatum
Byliny
-
Hríb dubový
Boletus reticulatus
Huby
-
Kuriatko jedlé
Cantharellus cibarius
Huby
-
Kozák osikový
Leccinum albostipitatum
Huby
-
Bedľa vysoká
Macrolepiota procera
Huby
-
Diviak lesný
Sus scrofa
Cicavce
-
Srnec lesný
Capreolus capreolus
Cicavce
-
Jeleň lesný
Cervus elaphus
Cicavce
-
Líška hrdzavá
Vulpes vulpes
Cicavce
-
Medveď hnedý
Ursus arctos
Cicavce
-
Jazvec lesný
Meles meles
Cicavce
-
Veverica stromová
Sciurus vulgaris
Cicavce
-
Užovka obojková
Natrix natrix
Plazy a obojživelníky
-
Jašterica zelená
Lacerta viridis
Plazy a obojživelníky
-
Salamandra škvrnitá
Salamandra salamandra
Plazy a obojživelníky
-
Myšiak hôrny
Buteo buteo
Vtáky
-
Sova lesná
Strix aluco
Vtáky
-
Ďateľ veľký
Dendrocopos major
Vtáky
-
Bocian biely
Ciconia ciconia
Vtáky
-
Lastovička obyčajná
Hirundo rustica
Vtáky
-
Kukučka obyčajná
Cuculus canorus
Vtáky
-
Vidlochvost feniklový
Papilio machaon
Hmyz
-
Jasoň chochlačkový
Parnassius mnemosyne
Hmyz
-
Lienka sedembodková
Coccinella septempunctata
Hmyz
-
Zlatoň obyčajný
Cetonia aurata
Hmyz
Nič sme nenašli. Skúste iný názov alebo skupinu.
Viac o rastlinstve a živočíšstve
Rastlinstvo chotára
Čiastočne odlesnený extravilán obce tvoria trvalé trávnaté porasty – lúky, pasienky a kosienky. Zvyšok pokrývajú zmiešané lesy s prímesou buka, borovice, duba, smreka, brezy a lesokroviny. Fytogeograficky územie patrí do Holarktickej oblasti, eurosibírskej podoblasti a stredoeurópskej provincie.
Dominantnou drevinou podhorského bukového vegetačného stupňa sú bukové lesy. K starým drevinám v intraviláne patrí trojica mohutných líp na obecnom cintoríne. V extraviláne rastie výrazná solitérna čerešňa na lúke medzi Krásnym vrškom a cintorínom – mohutného vzrastu, tvoriaca malebný krajinnotvorný prvok.
Živočíšstvo chotára
Zvieraciu ríšu zastupuje fauna charakteristická pre karpatský podhorský a horský stupeň. Katastrálne územie tvorí mozaiku živočíšnych spoločenstiev obývajúcich lesy, kroviny, skaly, lúky, pasienky, polia, vodstvo i záhrady v intraviláne.
Chránené územia v okolí
V samotnom katastrálnom území Rakytoviec sa nenachádzajú osobitne chránené plochy. V susedných katastroch sa však nachádza niekoľko cenných lokalít:
- 4 km od centra obce
Kremenná jaskyňa
Pseudokrasová jaskyňa.
4. stupeň ochrany - 4,2 km od centra obce
Malachovské skalky
Teplomilné rastliny a živočíchy.
4. stupeň ochrany - 4,3 km od centra obce
Kozlinec
Ojedinelý výskyt duba plstnatého.
5. stupeň ochrany - 5,5 km od centra obce
Badínsky prales
Pralesovité bukové lesy.
5. stupeň ochrany
Objavte viac o Rakytovciach
Podrobné informácie o prírode a chotári nájdete v monografii „Rakytovec mesto, sedem ulíc jesto“ od M. Pecníka a V. Luptákovej (2015).